: domov : kontakt : sponzori : spolupráca :


aktuality
Otvárame dvere, aby sa otvárali srdcia
Autor: Sme
Bratislava, 28. november 2006 - Rok 2006 sa nesie v znamení 5. výročia existenci...



1



varovné signály
najčastejšie kladené otázky FAQ
proces diagnostiky
deti po diagnostike
dospelí po diagnostike
diagnostika pre profesionálov/ odborníkov
základné informácie
klasifikácia
terapia
možnosti vzdelávania
   
v kocke / diagnostika pre profesionálov/ odborníkov

Diagnostika – možnosti pre profesionálov / odborníkov

 

Bez správnej včasnej diagnózy môže byť dieťa s autizmom odsúdené na život v nevhodných podmienkach bez rešpektovania jeho špecifických potrieb a bez perspektívy na zmenu k lepšiemu. Presná diagnóza v dospelom veku zasa často vysvetľuje mnohé aspekty dovtedajšieho mnoho ráz zvláštneho života.

 

Zmyslom diagnostiky je preto:

§                     pomôcť porozumieť podstate autizmu a možným problémom v správaní,

§                     ukázať ďalšie cesty efektívneho prístupu a terapie.

 

Diagnostika autizmu nie je ľahká a vyžaduje cielené pozorovanie dieťaťa, ako aj vypracovanie podrobnej anamnézy od jeho útleho veku. Predovšetkým, odborníka by mala zaujímať prítomnosť tzv. triády poškodení. Keďže pri autizme sú často pridružené aj iné postihnutia (napr. mentálna retardácia), nie je proces diagnostiky vždy jednoduchý a môže odborníkovi skomplikovať stanovenie správnej diagnózy. Dokonca i pre samotných odborníkov na autizmus je niekedy obtiažne jednoznačne rozoznať dané postihnutie.

 

Potreba skorej diagnostiky

Vo všeobecnosti platí, že čím skôr sa stanoví správna diagnóza, tým lepšie pre dieťa i jeho rodinu, pretože uplatnenie efektívnej starostlivosti je možné len po rozpoznaní skutočnej podstaty postihnutia.

Potreba včasnej identifikácie sa stáva naliehavou aj z dôvodu, že intenzívna raná intervencia pozitívne vplýva na celkový vývin dieťaťa.

Vďaka diagnóze v útlom veku dieťaťa možno taktiež pomôcť rodine dieťaťa, či značne zredukovať stres v domácom prostredí. Pritom je nevyhnutné mať na pamäti, že spôsob oznámenia diagnózy dieťaťa rodičom môže mať závažný vplyv na prijatie celej situácie, dlhodobé postoje a celkovú adaptáciu rodiny.     

 

Screening autizmu

Prvým krokom k rozpoznaniu prejavov, ktoré spadajú do spektra autistických porúch, môžu byť jednoduché spôsoby rozlišovania rizikového správania. Popri bežne kladených otázkach odborníkov možno využiť užitočné nástroje naznačujúce poruchu autistického spektra.

 

§                     CHAT – The Checklist for Autism in Toddlers (Baron-Cohen, Gillberg, 1992)

zisťuje vo veku 18 mesiacov kvalitu očného kontaktu, predstieranej hry a proto-deklaratívneho ukazovania. Zlyhávanie v týchto bodoch môže byť indikátorom autizmu.

 

§                     M-CHAT – Modified Checklist for Autism in Toddlers (Robbins, Fein, Barton, 1999)

tento záznam je upravenou verziou originálu CHAT. Obsahuje 23 otázok, pričom zlyhávanie v minimálne dvoch zo šiestich rozhodujúcich otázok môže byť ukazovateľom autizmu.

 

Čomu by mali profesionáli venovať pozornosť v prípade, ak majú podozrenie na autizmus?

 

Medzinárodný diagnostický systém

Pri diagnostike autizmu sa sledujú charakteristické prejavy v oblasti kvalitatívne narušených sociálnych interakcií, komunikácie a predstavivosti, ako aj obmedzeného repertoáru aktivít a záujmov.

Proces diagnostiky sa opiera o nasledovné klasifikácie:

§   Medzinárodná klasifikácia chorôb (desiate vydanie) ICD-10

§                    Diagnostický a štatistický manuál (štvrté vydanie) DSM-IV, vydaný Americkou psychiatrickou asociáciou (APA – American Psychiatric Association)

 

Diagnostika – nástroje / metódy

Pri diagnostike autizmu ide o systematický zber údajov a ich následnú selekciu pri uzatváraní diagnózy a o odporúčania pre ďalšiu intervenciu. V tomto procese sledujeme vývin od narodenia, resp. útleho veku dieťaťa s prihliadnutím na vyššie opísanú tzv. triádu poškodení.

Informácie získavame prostredníctvom:

§                     štúdia anamnestických údajov - kompletná rodinná anamnéza,

§                     štúdia kompletnej zdravotnej dokumentácie dieťaťa – výsledky neurologických, genetických, psychiatrických, psychologických a iných vyšetrení,

§                     priameho pozorovania dieťaťa - v štrukturovaných a neštrukturovaných podmienkach, ako aj v rôznych prostrediach (ambulancia, domáce a školské prostredie a pod.).

Pri diagnostike autizmu sa využívajú rôzne škály, či testy.

Na tomto mieste uvádzame niekoľko diagnostických nástrojov:

 

§                     ADI-R Autism Diagnostic Interview - Revised

Ide o rozsiahly a veľmi podrobný dotazník, v ktorom sa  prostredníctvom štrukturovaného rozhovoru s rodičom zisťuje miera narušenia sociálnej interakcie, komunikácie a predstavivosti mapovaním špecifických prejavov dieťaťa v minulosti i v súčasnosti. Táto škála, obsahujúca celkovo 111 položiek, sa využíva predovšetkým k výskumným účelom. Ako nevýhodu tejto škály vnímajú profesionáli jej značnú časovú náročnosť a tiež možné nadhodnotenie či naopak podhodnotenie podávaných údajov rodičmi.

 

§                     CARS Childhood Autism Rating Scale - Škála detského autistického správania (Schopler, Reichler, Renner 1988)

Pri použití tejto posudzovacej škály, ktorá sa používa najmä pre klinické účely, sa diagnóza stanoví na základe systematického sledovania prejavov v pätnástich  špecifických oblastiach a ich následného hodnotenia na stupnici od 1 do 4 bodov podľa stupňa závažnosti postihnutia. Na základe výsledného skóre je dieťa klasifikované ako neautistické, mierne autistické alebo ťažko autistické. Údaje sú získavané priamym pozorovaním, ale aj z rozhovoru s rodičmi, či z dostupných anamnestických dokumentov. Niektorí odborníci vidia pozitíva škály v pomerne ľahkom a rýchlom vyhodnotení, no zároveň upozorňujú na riziko skreslenia výsledkov (najmä pri nedostatočnej klinickej skúsenosti s osobami s autizmom).

 

§                     ADOS Autism Diagnostic Observation Schedule

 

§                     ECA – Autistic Behaviour Scale

 

§                     PEP Psychoeducational profile - Psychoedukačný profil (Schopler, Reichler 1979)

Cieľom psychoedukačného hodnotenia je získať relevantné informácie za účelom plánovania tzv. psychoedukačného programu. PEP je súpis správania a zručností, určený k identifikácii nerovnomerných a idiosynkratických vzorcov učenia. Väčšinou je vhodný na funkčnú diagnostiku v predškolskom veku, v chronologickom veku od 1 roku do 12 rokov. PEP určí vývojové schopnosti dieťaťa v siedmich oblastiach: 1. napodobňovanie, 2. vnímanie, 3. jemná motorika, 4. hrubá motorika, 5. integrácia oka a ruky, 6. kognitívne výkony, 7. kognitívno verbálne zručnosti.“ (Schopler - Reichler – Lansig: Stratégie a metody výuky dětí s autismem, Praha, Portál, 1998, str.36). PEP sa využíva v detskom veku, v puberte a dospelosti sa aplikuje AAPEP (Mesibov, 1988).

 

Dôležitou oblasťou pri diagnostike autizmu, ako aj pri ďalšej intervencii je psychologické vyšetrenie s cieľom stanovenia mentálnej úrovne.

Z mnohoročných výskumov vyplýva, že osoby s autizmom dosahujú lepšie výsledky v oblasti neverbálnej inteligencie ako verbálnej. Zisťovanie úrovne IQ u detí s autizmom je mnohokrát neľahkou úlohou a nie vždy sa dá jednoznačne tvrdiť, že stanovené IQ zodpovedá skutočnosti, keďže takéto testovanie nezohľadňuje také schopnosti, ako napr. generalizácia získaných zručností, prispôsobenie sa novému prostrediu či osobám, sústredenie sa a pod.

 

§                     Leiterova škála

univerzálny inteligenčný test, pôvodne určený pre ľudí so senzorickými deficitmi, ktorý zisťuje úroveň mentálneho veku a inteligenčný kvocient. Vek testovaných osôb je od 2 do 18 rokov, pričom využitie test je pomerne široké, najmä u osôb s nižšími poznávacími schopnosťami a ťažšími komunikačnými deficitmi (v porozumení i v expresii).

 

§                     Gesselova škála

posudzuje schopnosti adaptívneho správania, hrubú a jemnú motoriku, reč a sociálne správanie. Hodnotená je celková vývinová úroveň, ako aj dielčie vývinové skóre.

 

§                     Stanford-Binetov inteligenčný test

využíva sa od 3 rokov mentálneho veku. Tento test obsahuje verbálne a názorové skúšky, hodnotí sa celkový mentálny vek i IQ. Keďže vyžaduje od testovanej osoby istú úroveň verbálneho myslenia, je v praxi u autistov so špecificky narušenou komunikáciou len obtiažne využiteľný, pretože hrozí riziko skreslenia získaných výsledkov.

 


Článok bol naposledy aktualizovný: 10. 6. 2007
   


All rights reserved © 2007 - Všetky práva vyhradené - autizmus.info
Projekt je financovaný z dotácií poskytovateľa Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR.
Jackal © 2007